Jedno slovenské klasické ľudové porekadlo hovorí o tom, že šaty robia človeka. Zamysleli ste sa nad tým,  o čom to vlastne vypovedá? Ja osobne si myslím, že je to veľmi povrchné zamyslenie a upravila by som ho na nasledujúce: Šaty nerobia človeka, šaty len môžu viesť k domnienkam, čo si o danom človeku myslíme.

Poznám napríklad kamaráta, ktorého online marketingová agentúra patrí medzi najlepšie a najúspešnejšie na Slovensku a určite patrí k bohatším ľuďom. Na jeho oblečení by ste to však určite nespoznali. Oblieka sa slušne a čisto, ale nepotrpí si na značkovom oblečení. Neoblieka sa formálne. ale skôr športovo a neformálne Rifle, tričká, mikiny. Nie preto, že by na vyžehlené obleky a saká nemal, ale pretože to tak nemá rád  a najradšej sa oblieka, čo najjednoduchšie.

Môj ďalší kamarát pracuje vo firme s názvom opravíme vám kompresor a ako správne odhadujete a opravuje kompresory. Je to technik a vo svojej práci chodí v montérkach. Odjakživa však mal rád slušné oblečenie, preto keď si vyjde do kina, mesta či divadla je to  vždy v slušných nohaviciach a košieľke.

Keď som presne týchto dvoch kamarátov predstavil na jednom stretnutí mojej priateľke, ktorej som o nich predtým rozprával, okamžite predpokladala, že ten slušnejšie oblečený bude riaditeľ online marketingovej agentúry a ten v rifliach zas opravár kompresorov. Ako veľmi bola prekvapená, keď zistila, že je to opačne.

Aj z tejto skúsenosti vyplýva moje presvedčenie, že šaty človeka nerobia. Šaty len vyvolávajú o človeku istý dojem podľa našich očakávaní, predstáv, domnienok a dohadov.

Príde mi veľmi smutné, že sa často stáva, že človeka odsúdime len preto ako vyzerá. Naša spoločnosť je celkovo veľmi postavená na vonkajších materiálnych hodnotách a úspešnosť človeka súdi podľa toho ako vyzerá, aký má dom, práci či auto. Priala by som si, aby sa ľudskosť, priateľstvo a základné morálne dobre, znova stali tým najžiadanejším, čo v ľuďoch hľadáme.