Doba sa zmenila. Je rýchlejšia. Ľudia venujú ohromné hodiny času práci. Potrebujú peniaze, často hlavne preto, aby sa postarali o svoju rodinu. O rodinu, na ktorú v konečnom dôsledku nemajú čas. Dáva vám to význam? Mne veľmi nie. Nemáme na svoju rodinu čas, ale máme peniaze. Takže keď už si ten čas nájdeme, cestujeme niekam strašne ďaleko a minieme neskutočné množstvo peňazí, aby sme to voľno dostatočne využili. A keď nikam necestujeme, kupujeme si prehnane drahé darčeky.

Pri polemizovaní nad týmto absurdným správaním dnešnej spoločnosti ma napadá nasledovné. Nebolo by lepšie mať menej peňazí a viac času na seba navzájom? Skutočne potrebujeme cestovať do exotických krajín a kupovať si luxusné darčeky, aby sme si ukázali ako sa máme veľmi radi? Nebolo by lepšie byť každý deň o štvrtej spolu doma, venova´t si čas, pozotnosť lásku a užívať si spolu každodenné strasti aj radosti. Byť tam jeden pre druhého, podporovať sa a mať čas. Mať čas na seba, mať čas na najbližšiu rodinku, cez víkend navštevovať tetušky, babičky a sesternice, pripravovať spolu jedlo a rozprávať sa? Tak ako sa to dialo voľakedy? Kde sa to stratilo. Myslím, že tak žije už čím ďalej, tým menej ľudí.

Všetci sú zaseknutí vo svojich prácach, kanceláriách od nevidím do nevidím, v piatok si zresetujú hlavu, aby si v sobotu v obchodných centrách mohli minúť tie ťažko zarobené peniažky.

Chcela by som, aby sa doba zmenila. Aby spomalila. Aby bolo zase normálne venovať práci s obednu pauzov maximálne osem hodín a po večeroch sa venovať svojej rodine. Nechcem, aby to bola výnimka, chcem, aby to bola norma. Nesúhlasme s tým. Do čoho nás tlačí konzumná doba. Nekupujme zbytočnosti, nepotrebujete žiadne sieťové prvky navyše a váš starý kompresor je ešte funkčný. Keď nebudeme súhlasiť, máme šancu na zmenu. Veď načo sú nám peniaze, keď na seba nemáme čas?

Zamyslime sa, je na nás, ako prežijeme svoj život!